Odkaz na stránky
EJINY SLOVENSKA SLOVENOV A SLOVENIEKPod týmto názvom vyšla koncom novembra 2014 kniha o dejinách Slovenov. Oproti všetkým publikáciám podobného druhu je unikátna svojím rozsahom, ako i prekvapivými tézami, o ktorých doposiaľ v súvislosti s našimi dejinami nikto neuvažoval. Kniha prináša revolučný pohľad nielen na naše dejiny, ale aj na dejiny Slovanov a Európy vôbec. Otvára nové doposiaľ pre našich historikov neznáme, nepovšimnuté a ignorované témy, prináša prekvapivé súvislosti a odhaľuje slovenské a slovanské nárečia ako najstaršie jazyky Európy. Viac o knihe… Zaujímavé informácie o knihe približujú články Pôvod mena Uhor, Uhorsko, Vandali-plemeno Slovanov, V znamení draka, Kde bola Veľká Morava?, Ako sa z nášho Uhorska stalo cudzie Maďarsko, Chrobati – hraničiarska armáda Slovenskej zeme, Pôvod Slovenov – Slovákov a pripravujeme ďalšie.
Dejiny Slovenov sú zahalené rúškom tajomstva. Počnúc 14. storočím sú Sloveni na Slovensku nazývaní osočujúcim výrazom Slovák. Neskôr nám cudzí historici pridelili pravlasť kdesi v močaristých oblastiach medzi Dneprom a Vislou. Túto absurdnú predstavu si nakoniec osvojili a rozvinuli aj slovenskí historici, ktorí “vedecky” zistili, že naši slovenskí predkovia boli „ľudia od vody a blata“, ľudia z močiarov a bažín, od šírych rovín z okolia rieky Pripiať. Je načase pozrieť sa na naše dejiny vlastnými očami, pretože našu vlasť obývajú naši predkovia už niekoľko tisícročí. Nie sme žiadni privandrovalci a už vôbec nie zablatenci! Stopy po našich predkoch nachádzame na každom kroku – v historických análoch, v archeologických nálezoch, i v samotnom jazyku slovenských nárečí. V práci “Tajné dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek” sa zameriam práve na tie dejiny, ktoré sme si nechali vykradnúť. Základný text nazvaný Marava a Markomani (2) (aktualizované 3. september 2009), je doplnený ďalšími dvoma časťami: Biateky razili Sloveni a Sloveni najgermánskejší Germáni.
SLOVENI, KDE SÚ VAŠE KORENE?
“Kto sme? Odkiaľ sme prišli? a Kam kráčame? – pýta sa Joseph cardinal Tomko v jeho “Slove na cestu”, v úvode k bule Industriae Tuae, ktorou pápež Ján VIII. ustanovil po prvý raz slovenskú cirkevnú provinciu na Marave, bežne i keď mylne prepisovanej ako Morava, v júni 880. Hodne kníh sa na túto tému v poslednej dobe napísalo… Text: Sloveni: UNDE ORTI ESTIS? – SLOVÁCI, KDE SÚ VAŠE KORENE?
Sv. Cyril vytvoril písmo, ktoré nesie jeho meno. Týmto svojim dielom prakticky zachránil posledné európske zvyšky Slovanov (ktoré existujú dodnes) pred zánikom, aký postihol západnú časť Európy a vôbec všetkých zo slovanského rodu, ktorí neprijali cyriliku – Albánsko, Prusko, polabskí Slovania, nepočítajúc do tohošte staršie predhistorické vrstvy Slovanov vo Francúzsku, Španielsku, Írsku atď. Franská hierarchia a latinskí benediktínski mnísi mnohokrát aj dobromyseľne (možno z nevedomosti) ničili všetko cyrilometodejské, pálili všetky knihy a rukopisy písané cyrilikou. Prenasledovanie dostalo všeobecný charakter a nadobudlo nezvyčajnú intenzitu hlavne po opakovaných zákazoch Božej Liturgie v staroslovanskom jazyku. V prímorskej Dalmácii bolo ničenie cyrilometodejskej kultúry najintenzívnejšie, preto tu, krátko po smrti sv. bratov, vznikla zdanlivo nová abeceda vytvorená akýmsi Štefanom, ktorá bola nazvaná “glagolikou” (hranatá glagolika). Vznikla úmyselnou a cieľavedomou deformáciou jej staršej sestry cyriliky. Po zoslabení prenasledovania a hlavne v čase, keď Bulharsko prestalo byť pod latinskou jurisdikciou, pokračuje predtým násilne prerušený rozkvet starej cyrilskej písomnosti. V časoch slobody boli glagolské texty spätne prepisované do milovanej a veľmi praktickej cyriliky (tzv. neocyriliky). Text: Cyrilika je staršia ako glagolika.